Mýtus o 4,6-percentnej inflácii

Autor: Leo Šátek | 16.12.2011 o 17:19 | (upravené 16.12.2011 o 21:59) Karma článku: 10,92 | Prečítané:  1877x

Pred pár dňami Štatistický úrad SR zverejnil medziročný rast spotrebiteľských cien (infláciu) za november na „rekordnej“ úrovni 4,6%. Nebudem sa teraz venovať záležitostiam ako nereálnosť zverejneného čísla (skutočná inflácia je odhadovaná na úrovni okolo 8 %), celkovej problematickej uchopiteľnosti pojmu cenová hladina a podvodu menom index spotrebiteľských cien (CPI). Za posledný bod by ma tzv. mainstreamoví „ekonómovia“ asi zlynčovali.

To čo ma zarazilo nie je samotná cifra, ale spôsob, akým bola inflácia zdôvodnená. Či už „ekonomickí analytici“, štatistici alebo novinári, všetci sa zhodli, že za rastom inflácie je zdraženie regulovaného cestovného na železniciach. Je pravdou, že takéto zvýšenie cestovného na chvíľu zamáva s indexom spotrebiteľských cien, avšak táto zmena prispela k inflácii 0,36 percentami. A čo zvyšných  4,24 %?

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že neexistuje nič ako nákladmi tlačená inflácia. Ak v jednom odvetví ceny vzrastú (nezáleží na tom, či ide o monopol), pri nezmenenej peňažnej zásobe musia ceny v iných odvetviach poklesnúť. Ide o jednoduchú logiku. Môžu nastať nasledovné prípady: Ak z nejakého dôvodu (napr. zmenou v regulácii) cena nejakého statku vzrastie, ostane menej peňazí na všetky ostatné statky, teda klesne dopyt a tým aj ich cena. V inom prípade, ak sa výrobca nejakého statku rozhodne zvýšiť jeho cenu, klesne po ňom dopyt a skôr či neskôr musí ísť s cenou dole. Či nastane jeden alebo druhý prípad, to závisí od elasticity dopytu.

Úplne iná situácia nastane, pokiaľ je zvýšenie cien podporované politikou lacných peňazí centrálnej banky. A tým sa už dostávame k jadru problému. Inflácia je jednoznačne peňažným javom. To pri teoretických úvahách pripúšťajú aj mainstreamoví ekonómovia, ale v praxi na to akosi zabúdajú. Politika Európskej centrálnej banky (ECB) je vyslovene proinflačná. Ak v ekonomike existuje nejaká inflácia, jeho pôvodcu netreba hľadať nikde inde, len u centrálnej banky. Pokiaľ v nejakom odvetví majú ceny tendenciu rásť a centrálna banka „podporí“ ekonomiku peňažnou injekciou, výsledkom je inflácia. Funguje to aj naopak. Keď centrálna banka naleje do ekonomiky nové peniaze, ceny v určitých odvetviach (najmä dlhodobej spotreby) porastú. A to sme už pri hypotekárnej bubline.

Médiá, „ekonomickí analytici“ a politici zvyknú oslavovať proinflačnú politiku ECB, pretože „pozitívne“ vplýva na trhy (vytvára bubliny) a zvyšuje dostupnosť úverov pre obyčajných ľudí (ktorí sú potom motivovaní sa neobmedzene zadlžovať). Hneď ako dôjde k nevyhnutnej inflácii, títo „analytici“ a médiá začnú hľadať jej príčiny vo zvyšujúcich sa cenách komodít alebo služieb. Ani ich nenapadne sledovať stopy vedúce k najbližšej centrálnej banke, či už je to ECB alebo FED.

Za všetkým stojí krátkozrakosť politikov nesúcich zodpovednosť za monetárnu politiku (hoci inštitúcia ECB je údajne odpolitizovaná). Títo politici si neuvedomujú, že monetárna expanzia nie je vhodným nástrojom na podporu ekonomiky, pretože pozitívny efekt je nesmierne krátkodobý. Pôsobenie tejto politiky v dlhšom období vedie k situácii, ktorú aj títo politici považujú za menej uspokojivú. Ekonomika sa znovu prepadne a navyše sa prejaví inflácia. Centrálna banka potom znovu „podporí“ hospodárstvo novými peniazmi a inflácia sa možno skryje v CPI. A takto sa dostávame do čoraz väčšej hospodárskej krízy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?